Preskocit navigáciu





VYHLADÁVANIE

Kalendár udalostí

Predchádzajúci mesiac Nasledujúci mesiac
August 2023
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031   


Vyhlásenie o prístupnosti

Beh levov od Devína do Bratislavy


            Národný beh Devín – Bratislava patrí medzi najstaršie atletické podujatia na Slovensku. Po prvýkrát sa bežalo z Devína v roku 1921 a tým sa podujatie zapísalo do histórie atletiky, ako najstarší cestný beh a zároveň najstaršie atletické podujatie na Slovensku. V roku 1935 na štart tohto dnes už legendárneho bežeckého podujatia nastúpilo dovtedy rekordných 136 pretekárov, a až 126 z nich boli vojaci.
            Tento ročník, v poradí už jubilejný 65-ty, sa konal 15. apríla 2012 a nedeľné počasie aj podmienky boli doslova ideálne pre takéto typy vytrvalostných behov. Jeho výnimočnosť nadobudla aj istý oveľa väčší rozmer najmä pre hŕstku nadšencov, ktorí takpovediac vytŕčali z davu typicky športovo odetých bežcov.
            Pod prekrásnu zrúcaninu slovenského hradu Devín v skorých ranných hodinách dorazila 9-členná skupina tvorená príslušníkmi 13. mechanizovaného práporu z Levíc vedená poručíkom Kornelom KÁNIKOM. Samotná myšlienka zúčastniť sa národného behu Devín - Bratislava v zostave mechanizovaného družstva sa zrodila u rotmajstra Iva GUBALU, ktorý sa tohto behu zúčastnil už vo dvoch ročníkoch, avšak vtedy ešte ako príslušník útvaru Čestnej stráže prezidenta SR. Minulý rok sa mu podaril splniť veľký profesijný sen, a to možnosť slúžiť u mechanizovaného práporu v posádke mesta Levice.
            A práve v tento deň sa na štart bežeckého závodu hrdo postavil spolu s ostatnými v maskáčovej uniforme a v zelenom barete, ktorý je výsadou elitnej 1. mechanizovanej roty 13. mechanizovaného práporu. Príslušníci tejto bojovej jednotky pozemných síl sú od januára do decembra 2012 začlenení do Síl vysokej pripravenosti pre potreby NATO ako rota NRF-12 a v prípade možného reálneho nasadenia musia byť pripravení plniť náročné úlohy aj ďaleko za hranicami svojej vlasti. Preto v čase, kedy sú dislokovaní na území SR vo svojej posádke, sa musia okrem iného aj svedomito a neustále pripravovať po psychickej, a obzvlášť po fyzickej stránke.
            Za všetko toto hovorí aj samotné vyjadrenie veliteľa skupiny, poručíka Kornela Kánika: "Bežní občania našej krajiny nás nedokážu vnímať v tom pravom a najmä zaslúženom svetle, keďže skutočná a denná náplň našej práce im je veľakrát neznáma a nevidená, a preto im dnes chceme ukázať a hlavne s veľkou mierou hrdosti dokázať, že naša malá a nádherná krajina je chránená skutočnými vojakmi, na ktorých sa môžu spoľahnúť v čase mieru aj akejkoľvek hrozby." Jeho prosté, ale hlboké slová sa po úvodnom hromadnom štarte, ktorému predchádzala slovenská štátna hymna a výstrel z dela, pretavili do samotného výkonu celého družstva počas behu. Bežní ľudia, či už samotní bežci, ktorých sa na tomto podujatí aktívne zúčastnilo 6490, alebo aj len prizerajúci diváci a obyvatelia nášho hlavného mesta, mohli vidieť a doslova cítiť odhodlanie našich 9-ich "bigošov" z Levíc vyštartovať v prvej línii a so vztýčenými hlavami dobehnúť až do záverečného cieľa 11625m dlhej trate. Do stanoveného cieľa dobehla drobná skupinka "zelených baretov" z Levíc aj so vztýčenou a vo vetre vejúcou zeleno-žltou zástavou s erbom leva 13. mechanizovaného práporu, ktorú po celej dĺžke trate na pleci niesol poručík Kornel KÁNIK a dostál tak svojich slov.

            Za ním v tesnom závese a v tvare spoločne dobehlo celé družstvo, ktoré tvorili poručík Patrik MARTINĆÍK, rotmajster Ivo GUBALA, vojak Dominik VAJO, slobodník Lukáš ĎURIGA, vojak Ján PARASKA, vojak Ján HUDÁK, vojak Róbert HANESCH a slobodník Ján DANIEL. Túto malú ale výraznú skupinku vítali diváci s veľkou mierou nadšenia aj v samotnom v cieli a bolo možné vidieť skutočný obdiv, ktorí si dozaista naši chlapci zaslúžili, i keď sa nestali víťazmi. V tabuľkovom výslednom hodnotení ukončilo družstvo 13. mpr Levice 65. Národný beh Devín - Bratislava na 1440. mieste s konečným meraným časom 58 minút a 44 sekúnd. Pre všetkých zúčastnených to bol silný športový ale aj ľudský zážitok, ktorí si isto radi zopakujú aj na budúci rok. Tak hrdo a tak odhodlane ako rovnako s pýchou v srdci aj na tele nosia znak práporu a najmä nášivku svojej materskej vojenskej jednotky, 1. mechanizovanej roty.


Beh Beh Beh Beh

Autor: čatár Marcel ŠVEC - Dátum: 19.04.2012
Čítanosť: 18519
Verzia pre tlač

Skočiť na menu


Share